sobota 18. februára 2017

Truhlica

Môj ocko kedysi vyrobil truhlicu na drevo. Keď končil s farmárčením a sťahoval sa späť do mesta som si ju vyžiadala. Pár rokov bola v pôvodnom stave, chvíľu na balkóne, chvíľu slúžila ako kôš na špinavé prádlo, chvíľu ako truhlica na moje vecičky na tvorenie. Stále som odkladala jej prerábku, akosi som sa na to nevedela odhodlať. Dlho som nevedela akoby mala vyzerať.
Až blikol v hlave nápad a včera som sa na ňu zadívala a už to išlo. Šmirgel, moridlo, farba , lep, servítky, lak všetko doma mám, nie je už dôvod to odkladať. 

Dnes som ju dokončila a som veľmi spokojná, na dobré nápady sa oplatí počkať.

Najskôr som ju ošmirgľovala a potom som morila. Prvý krát som použila moridlo z octu a hrdzavého železa. Moridlo som založila ešte voľakedy na jeseň, aj som naň pozabudla, ale včera sa hodilo. Bola som zvedavá ako bude moriť.
Kým bolo mokré vyzeralo dosť tmavo ale po uschnutí začalo blednúť.

Po pretretí handričkou drevo dostalo taký kriedovo sivastý nádych. 
Chcela som truhlicu pôvodne pretrieť na bielo a použiť techniku aby farby na záver popukala, aby vyzerala staro.
Keď som začala na truhlicu nanášať lepidlo, opäť moridlo stmavlo.
Počkala som, aby lepidlo vyschlo a začala som natierať bielou farbou. To čo sa dialo ma samú prekvapilo. Farba pri schnutí mala začať praskať, ale človek mieni a farba mení.
Cez bielu farbu začal vychádzať sivasto, žlto-hnedý podklad. 

Táto povrchová úprava sa mi zapáčila, tak som už len aplikovala servítku.

Na záver som prelakovala vodoriediteľným matným lakom a už má svoje miestečko v mojej pracovni


                                                      Pekný zvyšok víkendu vám prajem